DEJINY BRATISLAVY 3

PRESSBURG – hlavné mesto Uhorska - Od začiatku 16. do konca 18. storočia

Zostavovatelia: Ingrid Kušniráková a Peter Šoltés
Predpokladaný rok vydania: 2014

Tretí zväzok pripravovanej monografie približuje dejiny mesta približne v rokoch 1526 – 1783. Toto obdobie je poznačené zdrvujúcou porážkou uhorského vojska pri Moháči, v dôsledku ktorej Osmani obsadili viac ako tretinu kráľovstva. Na sever od Dunaja prúdili davy utečencov a panika sa zmocnila aj Prešporčanov. V rokoch 1529 až 1530 nechali zbúrať tri kostoly stojace pred bránami mesta, aby nemohli slúžiť nepriateľovi pri obliehaní. Z Bratislavy (ako aj iných uhorských miest) vyhnali židov zo strachu, že by sa mohli spolčiť s mohamedánmi. Mesto sa postupne premenilo na ranonovekú pevnosť. Po dobytí Budína získala Bratislava status hlavného mesta Uhorska, pričom medzi rozhodujúce príčiny patrila blízkosť mesta ku Viedni (ako sídlu vládnucich Habsburgovcov), výhodná dunajská komunikácia ako aj vyhovujúca miestna infraštruktúra (Bratislava patrila k najväčším uhorským mestám). Prešporok sa stal politickým, spoločenským a kultúrnym centrom krajiny, v ktorom korunovali uhorských kráľov, sídlili tu centrálne inštitúcie krajiny (ktoré neboli vo Viedni) a konali sa tu krajinské snemy. Po odvrátení osmanského nebezpečenstva na prelome 17. a 18 storočia sa mesto začalo rozvíjať v mierových podmienkach, čo vplývalo na nebývalý rozmach barokového staviteľstva a celkovo kultúry vo vtedajšej Bratislave. Obdobie Márie Terézie spojené s masívnou prestavbou Hradu a stavbou honosných budov v meste vystriedala éra Jozefa II., ktorý preložil sídlo kráľovstva opäť do Budína. Vďaka tomu sa neskôr v 19. storočí z Bratislavy stalo príjemné ale do istej miery periférne mesto mimo politického centra diania.

Autori majú ambíciu sprostredkovať čitateľovi pohľad na vzťah ranonovovekých obyvateľov k prírodnému prostrediu, ale hlavne uviesť dôležité udalosti a vybrané procesy. V centre záujmu nebudú len „veľké“ dejiny mesta prezentované korunováciami panovníkov, rokovaniami snemu či zápasom o zachovanie mestskej autonómie, ale aj každodenný život jeho obyvateľov, slávnosti, ale aj vojenské udalosti, záplavy alebo morové epidémie. Autori rozoberajú, ako sa v priebehu storočí zmenila rozloha i podoba mesta, ako sa vyvíjala sociálna a náboženská skladba jeho obyvateľov, spôsob obživy či sociálnej starostlivosti, alebo formy trávenia voľného času.