DEJINY BRATISLAVY 1

BREZALAUSPURC na križovatke kultúr - Od počiatkov do prelomu 12. a 13. storočia

Zostavovatelia: Juraj Šedivý a Tatiana Štefanovičová
Bratislava 2012

Zväzok má štyri hlavné časti: v prvom načrtáva geologický vývoj krajiny a neskôr formovanie prírody človekom. Len desať tisíc rokov nás delí od neporušenej prírody bez výraznejších ľudských zásahov. Extenzívne hospodáriaci neolitickí poľnohospodári vypaľovali rozsiahlejšie čistiny, ale až intenzívnejšie keltské osídlenie začalo redukovať (väčšinou dubové) lesy na okolí oppida. Čo bolo za Keltov a Rimanov vyklčované, zarástlo znovu v období sťahovania národov. Až od 13. storočia sa krajina definitívne pretvorila na kultivovanú zem s poliami, záhradami, z ktorej už zeleň neustále ubúdala.

V druhej časti ponúka kniha pohľad na vývoj osídlenia teritória mesta od paleolitu do raného stredoveku v zrkadle archeologických nálezov aj prvých písomných prameňov. Po paleolitických a mezolitických lovcoch sa zachovali len kamenné nástroje. Z obdobia neolitu sú z územia mesta doložené zvyšky prvých osád. V nálezoch z doby bronzovej a staršej doby železnej badať sociálnu diferenciáciu obyvateľstva a niektoré výšinné osady boli možno centrami väčších území. Kvalita života ľudí sa na území Bratislavy zmenila až v neskorom laténe, keď na hradnom vrchu vzniklo významné keltské oppidum. Po odchode rímskych légií sa okolie Bratislavy stalo len riedko osídlenou oblasťou, kde sa striedali záujmy Longobardov, Slovanov a Avarov. Po rozpade Avarského kaganátu sa vytvorili predpoklady pre vznik štandardných ranostredovekých politických útvarov, akým bola aj Veľká Morava. K jej významným hradiskám patrilo aj to na bratislavskom hradnom kopci, kde postavili trojloďovú baziliku. „Temné“ (t. j. na pramene skúpe) 10. storočie začína prvou písomnou zmienkou o Bratislave, keď sa spomína vo forme Brezalauspurc (Breslavov hrad) k roku 907. V prvej polovici 11. storočia sa Breslava či Preslava stala sídlom jednej z uhorských žúp a významnou bránou do kráľovstva. Predmestský vývoj pohraničného osídlenia doloženého písomnými prameňmi väčšinou v tvare Posonium alebo Pressburg končí v prvej tretine 13. storočia, keď sa začali vytvárať predpoklady pre transformáciu podhradského centra na štandardné stredoveké mesto.

V tretej časti sa autori vo vybraných kapitolách venujú najstarším pomenovaniam miesta, materiálnej kultúre (napr. importom prezrádzajúcim vzťahy s inými regiónmi, kultúre bývania, fortifikáciám atď.) ale aj duchovným fenoménom, ako sú kultové predstavy alebo formy pochovávania. Dôležitá kapitola o recepcii najstaršej histórie prezentuje, ako sa v ostatných dvoch až troch storočiach udalosti z najstarších dejín rôzne interpretovali podľa spoločenských a politických objednávok. V poslednej (štvrtej) časti je pertraktovaná historiografia predurbánneho vývoja Bratislavy.